BOAZ sme prevzali pred šiestimi rokmi od Oblastného CB rádioklubu Stredné Považie a upravili sme ho na naše podmienky. Každoročne sa nájde niekoľko posádok, ktoré si radi preveria svoje jazdecké a orientačné schopnosti a zistia, čo z predpisov o cestnej premávke už pozabúdali.

Vlani sme súťaž neuskutočnili, pretože sa prihlásili iba tri posádky. Tento rok sme však do organizačného tímu pozvali viacero ľudí s výbornými menežérskymi schopnosťami, ktorým sa podarilo osloviť viacero sponzorov. Tento rok teda BOAZ bude! Termín je stanovený na sobotu 26. mája 2012. Ak teda chcete prísť, poznačte si tento termín v kalendári a prihláste sa cez menu (vpravo hore)…

ktorého som sa nemohol bohužial zúčastniť. Keďže som ešte nevidel ani zmienku že sa niečo konalo, tak som sa rozhodol to spomenúť. Čakali ma nejaké ocenenia, tak som poveril kolegu zo Žiliny Milana Šampus Hájik, aby mi ceny prevzial, keďže Milan sa išiel na Rematu pozrieť. 19-tého som sa k oceneniam dostal a tu sú:

01

02

Slovenska portejblová liga 2011 – 1. MIESTO
8 štartov, 108 231 bodov

03

04

Éter bez hraníc (SK časť) – 3. MIESTO
158 spojení, 14 942 bodov

Geocaching je celosvetová hra spočívajúca v hľadaní skrýš (angl. cache) pomocou GPS súradníc. Skrýše (kešky) sú umiestňované pri turisticky, historicky alebo inak zaujímavých miestach. Obsahujú zápisník s perom alebo ceruzkou, informácie pre nálezcu a často aj drobné predmety určené na výmenu.

Typy skrýš
najčastejšie sa stretneme s týmito skrýšami

• tradičná
  na internete sú zverejnené presnú GPS súradnice,
• multi
  zverejnené sú súradnice prvej zástavky a na nej je potrebné vyriešiť úlohu. Stanovíšť môže byť niekoľko, ich vyriešením získame výsledné súradnice, na ktorých je skrýša,
• záhadná
  vyriešenie ťažšej úlohy alebo rébusu zverejneného na internete nám poskytne súradnice…

Aj veľkosti skrýš môžu byť rôzne, od veľkých vojenských muničných schránok až po krabičky od kinofilmov alebo liekov. Podľa toho sa určuje aj obtiažnosť nájdenia. A kde všade sa kešky skrývajú? V málo navštevovaných miestach to bývajú pukliny skál, dutiny stromov, či len kopa kamenia. V obytných zónach musí byť maskovanie väčšie, aby skrýša nebola na očiach nezainteresovaným nálezcom.

Že vás tieto riady zaujali? Viac informácií nájdete na týchto odkazoch:

• http://sk.wikipedia.org/wiki/Geocaching
• http://www.geocaching.com/
• http://www.geocaching.sk/

V CB klube Partizánske sa zatiaľ tomuto koníčku venujú portejblisti: Kaso a Marconi. Na mnohých kopcoch, kam chodíme vysielať, totiž skrýše sú. Spojíme teda dve záľuby do jedného termínu.

Vyrazili sme ešte za tmy. Anténa Black Pirate je výborná na portejbl, ale nevhodná na prevoz v aute. Ak nemáte strešný nosič, jej tri dlhé časti musíte napchať do auta. Nejako sme to zvládli, hoci Kaso bol mierne obmedzovaný v pohybe. Na Jankovom Vřšku sme boli rýchlo. Sneh, ktorý do rána napadol, nám dovolil vyjsť hore bez problémov. Stavba trvala chvíľu a mohli sme začať. Bežali oba opakovače (33-Sitno, 3-Remata). Keďže na ostatných kanáloch boli počuť len ruské hlasy, využili sme ich na pozdravenie niekoľkých známych: Axo B. Štiavnica, Fero Bratislava, Ekorádio Trstín, Rio Sever Martin, Cyro Zvolen a Petr Buchlovice (CZ).

Kaso odbehol k pamätníku nájsť skrýšu Geocache (viac info tu), a keďže sa mu nepodarilo vylúštiť jeden potrebný údaj, rozhodol som sa mu pomôcť. Zbalili sme teda “pracovisko” a vyrazili spolu. Odlov sa podaril, nasadli sme do auta a za vytrvalého dažďa sa vrátili domov.

tentokrát sme nefotili ale filmovali. Spracované video zverejníme neskôr.

Prajeme veselé Vianoce !!!

Na začiatku týždňa som vyberal medzi dvoma kopcami – a to Kľak JN98HX alebo Strážov JN98FW. Počasie predpovedali s nízkou oblačnosťou, prípadnou inverziou, od 0 do 5°C a čisto južným vetrom. Strážov vyhovoval, čo sa týka veterných podmienok, pretože na kopci je z južnej strany orientovaný kopec so stromami. Pred vetrom by som bol chránený, na Kľaku však nie. 1:0 pre Strážov. Čo sa týka nadmorskej výšky, Kľak je o 140 vyšší. 1:1 remíza. Podľa polohy vzhľadom na hranice je Strážov o 13 km bližšie, čo znamená viacej moravských staníc. 2:1 pre Strážov. Ale v rámci DXu by som mal potencionálne o 13 km viac, pokiaľ by sa na západe vyskytla nejaká protistanica a boli by vhodné podmienky. 2:2 remíza. Prístup na Strážov je turisticky jednoduchší.  3:2 pre Strážov. Áno, vyhral to Strážov.

Už po tretíkrát som nahovoril mladého, nádejného a vysokého šialenca, ktorý rád chodí na turistiku a prevádzku na pásme už počul. Kilo Brezno. Autobus zo Žiliny do Čičmian nám išiel o 10:00, avšak jeden známy nám trochu zmenil plány. V sobotu ráno, mi napísal SMS, či sme už vyrazili, alebo ešte spíme. Odpísal som : ,, 10:00 bus Čičmany  nástupište 19.“ Zavolal mi, že nemá čo robiť, na Veľkú Fatru nejde a že by sa rád pridal na Strážov poobzerať nejaké kešky. Stihli sme nakúpiť, nahádzať veci do auta a 9:54 sme vyrazili smer Čičmany. Krátko pred 11:00 sme začali pochod na Strážov z nadmorskej výšky cca 700 m. Takže nás čakalo 513 m stúpania.

Rozmiestnenie vecí:
Kaso – cca 30 kg – stan, oblečenie, jedlo, veci na vysielanie, polka + stožiar
Kilo – oblečenie, 2x spacká, HB9CV + stožiar + kopec žrádla
Rišo – 20+15m kábla RGC54 = 0,5 kg

Po dvoch hodinách trápenia sme stáli hore, unavení a mierne prefúkaný.

Strážov

Kilo s Rišom išli hľadať nejakú tú kešku, ja som zatiaľ postavil stan. Keď prišli čudovali sa, že už je stan postavený a s nechuťou sme sa pustili do antén. Najprv polka na klasické miesto, kde sme ju mali pred vyše rokom. Hneď na to mi na to volal Marconi, ktorý mrzol na Buchlove JN98GO a čakal dokým postavím anténu. Spojenie na 38 km sme zbuchli na CH6 a vymenili sme reporty RS 57/59 v rušení. Potom som sa pustil do stavby HBčka, pričom sa na mňa tí dvaja pozerali a mierne zabávali.

Kaso + HB9CV

Rišo dohliada na Kasa

Samozrejme my so samotnou stavbou pomohli, takže bez problémov. Akurát som zažil jeden paradox, keď sme išli stavať polku, tak sme k nej pristupovali naraz 3 ľudia. Ja som sa zastavil so slovami : ,, Keby toto videl niekto zo západných Čiech, tak by sa len pousmial.“ Po stoporení antén nás prekvapil jeden miestny cykloturista z doliny. Bol ihneď zhovorčivý, priateľský, rozprával nám odkiaľ je, čo všetko tu pozná, čo sa dá v tom opare vidieť. Rišo mu hneď hodnotil bike a ja s Kilom sme mu hodnotili kvalitu tekutej bomboniéry. Na oplátku sa ponúkol ja z našich zásob so slovami : ,, Aspoň to pôjde dole rýchlejšie.“ Prizerajúci sa Rišo len krútil hlavou a bolo mu ľúto, že dole má štvorkolesového tátoša. Okolo 15:00 sa pobral aj Rišo aj najlepší priateľ človeka – slivovica spolu s bikerom domov. My sme sa s Kilom najedli, uvarili kávu, pofotili a išli sme si na hodinku ľahnúť.

Pod anténami

Kaso pózuje na skale

Vlajka veje vo vetre

Keď sme o 17:10 vstali, až potom ma napadlo zmerať PSV antén a presvedčiť sa či sú vôbec v poriadku. Polka 1:1,4; HB 1:1,2. Opäť som čudoval, že HBčko netreba ísť von zo stanu aspoň pozrieť.

Slniečko sa prediera

Celkový pohľad na pracovisko

Kilo pózuje

Slniečko už zapadá, poďme radšej vysielať

V étery bolo RJK (rušenie jak kráva), ale aj napriek tomu sa začali ozývať miestne aj vzdialenejšie stanice zo Slovenska a Moravy. 18:11 však prišlo prekvapenie, keď slabým signálom kričal na nás Josef České Budějovice na 275 km  RS 31/42. Na konci spojenia pri 73 som započul Artaban. Neveril som vlastným … ničomu. Artabana som stopol a presvedčil som sa o tom, že Josef pobral všetko a ďakujem mu za spojenie. Teraz prišiel rad na Artabana. Keďže som nevedel, kde sa nachádza a jeho QTH pred mesiacom (meluzína) bolo až príliš jednoduché na počutie, zopakovanie a zapísanie tak som dnes čakal väčšiu katastrofu. Samozrejme prišla. ,, Kaso, tu expedice Artaban portejbl Horní Halže – Halžský vrch.“ pravil Lumir. Hneď som vedel,, že je zle.  Keďže som nemal poňatia ako sa to píše, nechal som si to viackrát zopakovať, dokonca raz som tam počul aj   Alpský vrch. Keď som to QTH ako tak poberal a hovoril som Halžský vrch, chcel som to k niečomu prirovnať, ale žiadne slovo ma nenapadlo. Nakoniec to však prešlo všetko v poriadku, Lumir mi to potvrdil. V lokátore JO60MJ, na 422 km s reportami RS 31/43. Celkom slušné. Ligovo som myslel na to spojenie a mal úsmev na tvári. Podmienky boli vtedy veľmi dobré, v najlepšom sme s Limurom menili RS 44/45.

Avšak z CH29 nás vyhnali koliečkári z okolia Karvinej a preto sme prešli na CH30. Ťukol som po tlačítku UP na majku od gianta, giant pípol, displej zobrazil 30 a zrazu sa Karvinská krátka reč premenila na burácajúci hlas Indiana zo Sněžníku. Zasa som skoro okoktavel. Kričím : ,, Sněžník, sněžník, sněžník tu Marco Polo.“ Indian nič. Vedel som, že to bude ťažšie a preto som vysielal ďalej. 18:36 pribudla exp. Myslivná, RS 43/55 na 277 km, Meteor na Šeráku na 160 km. O 19:00 som vyhlásil pauzu na svačinu, avšak práve vtedy to bol brejk za brejkom. Oplatilo sa 4 spojenia s priemerom 118 km ma potešili. Varili sme pri svite mesiaca, bolo už takmer jasno, najedli sa a 19:44 pokračovali vo vysielaní. Tesne pred 20:00 to konečne pretlačil aj Sněžník na 374 km. Ja som ho mal RS 42, ale on mňa na hranici počuteľnosti RS 20. Ďalej sa ozval Kumburk na 275 km, Harůsuv kopec na 189 km, Franta Město na Metodke na 185 km a aj Kamenec 70QQ na 294 km.

Dokonca sa odvážil aj Kilo vysielať, keď som mu strčil mike do ruky

Do 22:00 to bol opäť brejk za brejkom a potom prevažne pokec s Lubom-2 Žilina a Pytónom Prievidza. Krátko po polnoci, keď už Kilo spinkal, som to vypol, odpojil nové LED diódové svetlo od baterky a išiel som spať.

Ranné zore

Polka pred svetlom

Slniečko kuká na nás spoza stromov

Ráno som o 6:10 pofotil nejaký ten východ slnka a pokračoval vo vysielaní. Pribudlo cca 20% spojení z celkového počtu – prevažne miestne stanice do 170 km. Smerom do Čiech to už bolo zavreté. O 7:00 sme samozrejme pozdravili kotlíkarov na CH12 a do 8:00 potiahli expedičku. Zároveň so začiatkom koliečka nastúpilo obrovské rušenie zo zahraničia, prevažne ruština. Od 8:00 do 10:10 som si po prvýkrát v nedeľu ráno na kopci pospal. Potom sme išli baliť.

Balenie 1

Balenie 2

Pohľad na Zliechov

Rozlúčili sme sa s pohľadom na Zliechov a 11:54 sme vyrazili dole. 13:23 sme si už v tejto chalúpke pochutnávali na dobrej cesnačke a obzerali peknú čašníčku v typickom kroji.

Penzión Javorina

Kóta : 90%
Počasie : 100%  ( min. +3,5°C, jasno, vietor do 12 m/s, sucho)
Turistika : 100%
Spojenia – počet : 80%
Spojenia – priemer : 100%
Spojenia – DX : 100%

Mapka spojení

Za exp. Marco Polo Kaso Partizánske, Kilo Brezno
73!

Podľa kolegu, nebudem menovať Lumíra, som nikde nič nedával vedieť a vyrazil som smer Martinky, a pokiaľ to nepôjde, pretože som hore na kamere videl sneh, tak skončil na nižšom Polome. Avšak vyjsť hore sa podarilo aj napriek snehu od 1400m vyššie. Ale Felicia s letnými gumami kruto protestovala, keď som ju chcel vytiahnuť tam, kde chodia len štvorkolky cez leto alebo keď je sucho. Tak nám neostalo nič iné ako nosiť veci hore pešo. Postavili sme stan a vtedy som zistil, že nemám vytlačené tabuľky na spojenia. Tak som išiel späť 150m dole na chaty, kde som behal po jednotlivých chatách a zháňal akýkoľvek papier. Horko ťažko som zohnal 5 papierov rôznej veľkosti, farby. Naspäť pod vrchol, kde zostávali antény ležať zložené. Tak poskladať, najprv polka, postaviť. Potom zložiť HBčko, postaviť. Počas 3 hodín prešli okolo len 2 ľudia.

Pracovisko

Krížava, napravo od vysielačov Krivánska Malá Fatra

Naskladali sme sa do stanu, pripojili antény, zmeral som to a všetko bolo v pohode. Áno je to už rutina, ale často sa stalo, že HBčko trebalo von ísť aspoň pozrieť, aby začalo vykazovať hodnoty tam, kde má. Dal som sa do vysielania: Mlýn na Šibeničáku, Rebel na Veľkom Javorníku, Horizont na Lopeníku sa dali očakávať, aj keď neboli napísaní. Ale Barbakan pri Čertovej skale som naozaj nečakal, vidno, že Albbert BB je tiež blázon. Vonku to kolísalo okolo nuly a mne začala byť zima. Zahodil som mikrofón a vytiahol som varič, fazuľku, chlebík, kávu, vodku. Poradie si utvorte sami. Pekne som sa zahrial jedlom, tekutinami, tak som išiel vysielať ďalej. Samozrejme nejaké miestne stanice alebo Morava. Už bola tma a moja nepripravenosť mi začínala liezť na nervy. Čelovka + svetlo ležali pekne doma na stole. Takže som svietil len mobilom, ktorý sa rýchlo vybil. Jediné, čo tam na tej zamrznutej Veľkej lúke svietilo bol Giant. Tak sme sa poskladali okolo neho, samozrejme kusy papiera, čo najbližšie k dispeju, aby sme videli, čo píšeme.

Pomaličky to pribúdalo, moc som si to ani neuvedomoval, až keď sa 21:34 ozval Lumír. Hneď som rozoznal rozdiel medzi moduláciami Lumíra Místek a Lumíra z Artabanu. Tentokrát to bola exp. Artaban /p Meluzína. Ak vám to nič nehovorí, tak 437km. Nóóóóó, to by sa mi veľmi hodilo.  Hlavne do tabuľky TOP DX v českej lige. Pred mesiacom tam Tomáš mobil Roudnice mal náskok 32km na mňa, to bolo minimum. Ale podarilo sa mu spojenie na exp. Dráčik /p Táňovo na 493km a tak rýchlo poskočil na náskok 91km. Túto stratu som považoval za veľkú a vôbec som nedúfal, že by sa to dalo do konca roku dobehnúť. Ale toto spojenie určovalo poriadny základ a keď o týždeň Tomáš spravil len 342km, náskok bol ihneď zažehnaný, dokonca aj s maličkým náskokom. Spojenie na 437 bolo najskôr RS32/33. Nič moc. Avšak pocit s úspechu ma zohrial minimálne na hodinku a pol. Samozrejme sa pridal aj Jirka Lipno k tomu z Alpskej za 339km. Fajn, to už môžem ísť spať, ale potiahol som to až do polnoci. Oplatilo sa, minimálne aspoň preto, že s Artabanom sme sa bavili ako na zavolanie. Na koniec sme menili 44/45?! No už si to presne nepamätám. Spať!

smer Tatry

Váh v doline

Štíty Tatier

Samozrejme ranné fotenie ešte pred východom dá vždy to najlepšie, pokiaľ máte svoje zrkadlo. Ak chytíte potom nejakú škatuľku na mydlo, vylezie z toho toto. Kvalita nič moc. A ešte jeden paradox: večer človek zaspáva pri zatiahnutej oblohe, spí v mraku, kde vidno na 50 metrov s tepotou -2°C. Ráno sa zobúdza s nádherne čistou oblohou, nikde ani mráčik, krásne brieždenie a na teplomeri -7°C!

Dokončil som nejaké to vysielanie. Moc som toho nenastrieľal. S vidinou krásnych dní v TOP DX ma desilo moje usmiestnenie v lige. Ale prežil som to. Po 8:30 balíme, znášame veci dole k autu, ktoré tiež nezamrzlo.

Slniečko už hreje

Turčianska dolina + Váh + Tarty

Krížavské vysielače

Na finále.

Mapka spojení

Kaso Partizánske
73!

V Českej CB lige sa v závere sezóny črtá ostrý boj o prvú priečku v TOP DX medzi exp. MARCO POLO a TOMÁŠOM mobil Roudnice. Napadla ma bláznivá myšlienka. Čo tak pokúsiť sa o jedno z najdlhších spojení v SK+CZ súťažiach? Vhodný partner sa nájde rýchlo a už aj nasledovalo hľadanie vhodného portejbla protistanice. Prvý návrh bol Ďumbier – Klínovec, čo by podľa lokátorov dalo 506 km.

Klínovec JO60LJ - Ďumbier JN98TW

Od Tomáša však prišla okamžitá reakcia: “Já na Klínovec nemůžu. Mám dvouměsíční výluku.” A bolo po nálade. Ale Tomáš sa príležitosti chytil a začal hľadať.

Dyleň JN69GX - Ďumbier JN98TW

Havran JN69ER - Ďumbier JN98TW

a ešte niekoľko ďalších okolo 450 km. Stále mu však v hlave vŕtal ten vyšší kopec vedľa Ďumbiera. Tak som problém upresnil. Keďže v Národnom parku je zakázané bivakovať, zvolil som za miesto portejblu Chatu M.R.Štefánika pod Ďumbierom (1740 m n.m.) Bola teda viac-menej jasné, že to nevyjde. Ibaže by boli obzvlášť priaznivé podmienky. 300-metrové prevýšenie bolo veľkou prekážkou.

Vo štvrtok pred výjazdom sa však menil program, preto píšem Tomášovi: trochu zmena plánu… popoludní budem asi 2-3 hodiny na Chopku (teda tesne pod Chopkom pri Kamennej chate. Odtiaľ dolu na chatu pod Ďumbierom (1700 m) a v nedeľu ráno na Ďumbier.”
Tomášova odpoveď: “na 80% Dlouhá Louka, ještě nevím…” však hovorí, že to 500-ka nebude. Nevadí, aj 470 km by potešilo.

Medzitým, ako plánujeme a počítame, začal Tomáš podpichovať Kasa, že má dohodnuté spojenie nad 500 km, čo by mu zaistilo 1. miesto v TOP DX. Kaso nás oboch bombarduje s otázkou, kto môže byť na strednom Slovensku tak vysoko, že by sa mohol dovolať tak ďaleko. Držím ho v tom, že ja neviem s kým sa TmR dohodol a že ja pôjdem len rozdať body na nejaký krtinec. Uveril…

Prišiel deň D – sobota
Vak s technikou a jedlom váži niečo pod 30 kg. O pol jedenástej začíname stúpať od spodnej stanice sedačkovej lanovky JUH. Prvá skupina sa odtrhla. Ja s mojím nákladom idem pomaly. Po hodine mi kamarát berie stožiar (-4 kg). Na Kamennú chatu dorážame presne v časovom limite podľa turistických značiek – za 2:50 h. Tesne pod chatou stretávam starú známu z CB pásma – Mirku Lučenec. Obaja sme natoľko prekvapení, že zabúdame aj na fotoaparáty. Hlavne, že ten môj mi visel na batohu…

Kúsok nad hotelom Srdiečko pri výstupe na Kosodrevinu

Bývalá stanica lanovky z liptovskej strany. Technológie sú však v prevádzke. Kedysi tu bol aj CB opakovač Chopok (ch.3)

Po obede a oddychu zdolávame spoločne posledných pár metrov na kótu Chopku, kde za všeobecného záujmu staviame stožiar s anténou a medzitým odpovedám na otázky, čo to bude, a kam sa dá dovolať. Po 10 min zapínam stanicu a … nič. Ticho na pásme! Po otočení správnym potenciometrom (RF gain) sa to začalo: bordel z Ruska, Talianska, Rakúska, dokonca Portugalska a len sem-tam nejaká zrozumiteľná slovenčina a čeština. Vyťahujem papier a pero a mobil. Volám Tomášovi že som ON AIR. Je však také rušenie, že na spojenie nie je šanca. Začínam teda tým, čo počujem: exp. Dolina (Fíďo Piešťany, Pytón Prievidza a ďalší), po nich ma zavolala exp. Rádiosonda (Alf Senica) a potom som sa zastavil na kanáli 31, kde som spoznal Kasov hlas.
Keďže zvukový záznam sa nekonal, prinášam aspoň voľný prepis spojenia:
Marconi: Brejk
Kaso: No poď brejk
Marconi: Marconi portejbl
Kaso: No vitaj, 55-57, ale také zahuhňané. Z čoho vysielaš?
Marconi: Report 58 – 59, ALLAMAT 296, Black Pirate a baterka 12V, a ty si to na akom krtinci?
Kaso: Aký krtinec, veď my sme na Minčole v 1364 metroch.
Marconi: No veď vravím krtinec…
Kaso (s pochybnosťami v hlase):  A ty si kde? JN98ER? (Jankov Vŕšok, 533 m)
Marconi: Ee, vyššie a severnejšie.
Kaso: Inovec?
Marconi: Nie nie, ešte vyššie a severovýchodnejšie.
Kaso: No kde môžeš byť? Tam sú len Strážovské vrchy, alebo Vtáčnik…
Marconi: No dobre našepkám Ti, lokátor JN98TW.
Kaso: (5 sekúnd ticho v éteri, asi v hlave prezeral mapu) No neviem kde si…
Marconi: No veď ti vravím, že proti mne si na krtinci, som vo výške 2024 m, Nízke Tatry, kóta Chopok!
Kaso: (hrobové ticho na pásme, ešte aj tie rušáky akosi ustali. 20 sekúnd trvalo kým sa Kaso opäť ozval šokovaným hlasom) Tak to si ty, tá Tomášova protistanica na 500km!!!

Ďalej si nepamätám ako rozhovor pokračoval ďalej, už som pomaly plakal od smiechu, ale jeden z dvoch cieľov bol splnený. Podarilo sa mi dobehnúť Kasa, ktorý sa na malú chvíľu začal obávať o výsledok. Prepočty hovorili, že západočeské stanice by pri spojení so mnou mali k dobru viac ako 70 km. Keďže však slnko bolo ešte vysoko, rušenie nedovoľovalo spojenia nad 250 km. Preto som za dve hodinky spravil len 11 spojení a informoval niekoľkých zvedavých turistov o tom, čo robím.

Druhý cieľ turistiky: Ďumbier v oblakoch

Povinná fotka pre tých, ktorí by neverili, že som tam bol, HI

O štvrť na päť sa z PMR stanice ozvali kamaráti, že odchádzame. Za 20 minút som bol zbalený a opustil kótu Chopku. Cieľ bol prísť na Chatu M. R. Štefánika za svetla a postaviť stožiar s anténou. Čakal nás však 2,5 hodinový zostup/výstup. Dlho dolu, chvíľu prudko hore a potom znova.Cestu spestrujeme fotografovaním na mobily a foťáky – podľa toho, kto má čo poruke.

Kamzíky asi 5 metrov od nás! Pózovali a vôbec sa nebáli ľudí. Vyrušilo ich až pípnutie vysiealčky zavesenej na ruksaku...

V klesaní ku chate. Silený úsmev

Na chatu prichádzam 15 minút po západe slnka za hrebeňom Chopku. S bolesťami v chrbte doslova padám do preplnenej jedálne.  NA stavanie antény nebola chuť. Nepomohol ani pohárik fernetu. Po výdatnej večeri sme sa okolo desiatej uložili spať. Okolo polnoci ma zo spánku preberá pípnutie SMSky, no čítam ju až ráno. Kaso:”408 DX”. Predpokladám že TmR, no to som nevedel, čo sa v noci udialo. Po dlhšom čase sa na pásme objavila Slovenská exp. Dráčik (Dušan Kotmanová), ktorý oprášil smerovku, vyšiel na dobrú kótu a spravil všetko, čo sa v éteri spraviť dalo…

Najväčšia CB smerovka na Slovensku: 7 el YAGI expedície Dráčik

Tentokrát to nebolo hlavne o vysielaní, ale o turistike. Dopoludnia prevýšenie cca 800 m na 3,6 km, celkom za sobotu 9 km.

Nedeľa

Kompletný tím pred chatou

V nedeľu sme sa vybrali na Ďumbier. pôvodný plán bol vysielať aj odtiaľ, no silný vietor a nulová viditeľnosť na kóte rozhodli, že technika ostane na chate a idem naľahko: fľaša vody, vetrovka, foťák a ručka 2m/70cm.

20 minút cesty pod Ďumbierom bol vietor taký silný, že mi bral čiapku...

Ďumbier 2046 m (JN98TW) v bielych oblakoch v pozadí sa skrýva Chopok.

Dvojmeter stále na príjme. V čase obeda však na 145.500 MHz bolo úplné ticho. JEdiný na výzvu reagoval Jardo OM6RF

Z Ďumbiera sa mi podarilo spraviť iba jedno spojenie na 144 MHz (Jardo OM6RF). Po návrate na chatu sme len vzali batohy a smerovali do doliny na Trangošku, kde nás čakalo auto.

Tesne pred príchodom k autu... Že by som to ešte raz otočil? Za ten super čaj, ktorý varili na chate by to veru stálo...

Unavení ale spokojní. Nastupovať a ide sa domov...

A ako som už napísal na facebooku: Chopok, Ďumbier, turistika, vysielačky, výborná partia… Perfektný víkend, hlava vyčistená, hor sa do roboty

Po príchode hore sme si rozvrhli kde bude čo postavené. Trochu sme sa potrápili so stanom, aby bol v dobrej vzdialenosti, aby bol v závetrí, aby stačili káble od antén a podobne. Medzitým sme začali budovať pracovisko, poskladal som polku, Lumír natiahol kotvenie a kábel, ale prišlo asi 30 ľudí, ktorí absolútne zabrali kopec a bolo po stavbe. Predsa len prasknúť niekomu po hlave s 9 metrovým kusom niečoho hliníkového, to nie je moc dobrý pocit. Čakali sme prípravou HBčka. Keď odišli, hneď sme to postavili, upevnili pavúkmi o kríž a ukotvili lankami. Niekomu by sa mohlo zdať, že to je neetické a nemorálne, ale keď tam tie kríže na kopcoch robia, no nevyužite to. HBčko sme hneď po tom postavili do prudkého zrázu do čucoriedok, ukotvili, vyrovnali, zamerali na Čehunistan a mohlo sa merať PSV. Polka klasicky dobrá, tá sa chová stále rovnako, Lumír sa síce obával toho kríža, čo to s ňou spraví, ale keď vie rozdýchať kríž na Kľaku, tak prečo nie na Minčole?! HBčko bolo tiež veľmi slušné, 1:1,4 dole, 1:1,1 hore.

Polka

Keď som začal fotiť antény, strčil sa tam nejaký český turista

Podľa Lumíra je to HBčko rovno

Celkový pohľad

Bivak pre 2 bláznov, napravo pretŕčajúca časť Polomu, v doline Žilina

HBčko smerujúce do krajín budúcnosti

Samozrejme sme po zmeraní antén začali tak skúšobne vysielať, či to vôbec kamsi chodí. Ozvala sa Dolina vedľa Homôlky – fajn, na 18km to chodí perfektne. Čo tak niečo dlhšie? Nie je problém, Boruvka na Zvičine na 266km, môže byť. Ozval sa aj Vľáďa Tři Dvory RS45/46. Pribúdali expedície – Kopec, Rebel, Anděl na 261km, potom rana pod pás Marconi /p Chopok (že vraj DX na TmR!), po výmene info som to okomentoval asi takto:
<ironia>
<p>Tak to teda pripojím tie 200vky kamna</p>
</ironia>
Avšak Marconi na Chopku bol len veľmi krátko a DX na TmR nestihol spraviť. Popoludnie sa vlieklo, vládlo obrovské rušenie a spojenia pribúdali len sporadicky.

Samozrejme sme kontrolovali, či sa na kopcoch v okolí nenachádzajú iné expedície.

Krivánska Malá Fatra prázdna

Na Kľaku nikto

Veľká lúka tiež

Počas popoludnia sa na západe objavil zaujímavý optický jav, ktorý sme si nevedeli vysvetliť.

Originál

Po úprave – zdola: dolina, mestá, hory, vrcholky hôr, potom nič a potom znova vrcholky hôr?!

18:16 sa však ozvala exp. Nádej /p Kojšovská hoľa. Tak som prepol na polku a pekné spojenie. Tiež to komentovali, že sú radi, že to spojenie môžu mať a že si vyberáme dobré kopce na spojenie s nimi. Z takých zaujímavejších Kleť na Kleti 329km, Sněžník 384km, TmR na 408km, za ním Radegast na 408km. Inak pri Radegaste sa tam snažili protistanice pomáhať. Chýbal nám report, ktorý nám hlásili iní 21. „Já to chci od něj!!!“ zakričal som do éteru a nastalo ticho. Ešte tam nejaký dobrák radil nech mi to pošle SMSkou. Nas*at!!! Keď robím spojenie s Radegastom, tak to chcem celé dokončiť s ním a nie s Jednotkou alebo Tridsať jednotkou. Potom Jirka Lipno na 339 a potom som išiel o polnoci spať. Pokračoval Lumír, ktorý mal striedavo horúčku a zimnicu, takže spať nemohol a snažil sa už len o jednu stanicu. O 01:18 sa tak aj stalo – exp. Artaban – materská expedícia Lumíra na 433km RS30/30. Potom sa to vyplo a spal som ďalej. Lumír však vôbec. Do rána nemohol spať, čo mu bolo zle.

Taktiež sme počúvali ručanie jeleňov, ktoré mali ruju. Celkom zaujímavé predstavenie. Nejaké náladovky.

Ranný východ – Turčianska dolina, mesto Vrútky, Veľká fatra

V detaile

Ráno fúkalo v nárazoch 12-15m/s, takže aj kotvenie bolo trochu inak ako sme ho večer nechali. Pritiahli sme polku ku krížu, HBčko vyrovnal a mohlo sa pokračovať ďalej. Lumír sa snažil napriek všetkému spať. Ja som robil klasické ranné spojenia, z tých dlhších Erik Letovice na portejbli, Tomáš Puklice a Hasič Vranová. Ráno po 8:00 sa vyznačovalo hlavne tým, že sme spolu s exp. Kopec vysielali na jednej frekvencii. František mal už dosť unavený hlas a tak sme dávali výzvy na posledné stanice striedavo. Výborná spolupráca Františku, patrí ti moje Ďakujem.

Predposlednou fázou bolo zloženie antén, zbalenie vecí a príprava na cestu. V tom vetre to bola celkom zábava a hlavne s tou polkou. Lumír sa ma snažil istiť kotviacim lankom, ale pre mňa žiadny problém. Poslednou fázou bola cesta dole. Museli sme ísť až do doliny pešo, lebo sme nemali zabezpečenú dopravu dolu, Cvrček bol v práci a podobne. Modrou turistickou značkou to bolo najprv prudké cez kosodrevinu, ešte prudšie cez les, kde som stretol pani prodekanku z mojej fakulty a potom sa to umiernilo keď sme prechádzali okolo Hornej a Dolnej Rovne, bola to pohoda. Prišli sme nad staré zjazdovky nad dedinou Višňové, ktoré sme zišli, obišli horu Valientov diel 826m zľava po lesnej ceste a vyšli sme na cestu pri Višňovskej jaskyni. Autobusom do Žiliny a regenerovať na izbu a zhodnotiť výlet.

Kóta: 90%
Turistika: 100%
Počasie:  90%
Fotky: 70%
Spojenia: 90%
Priemer na spojenie: 100%
DX: 100% (holt na HBčko a 4W to viac nejde, hlavne keď nič ďalej na západ nebolo)

Mapka spojení

Ďakujem všetkým, čo sa ozvali, Lumírovi za super výlet a hlavne Cvrčkovi Budatín, ktorý sa obetoval a v sobotu ráno vstával skôr aby nás zaviezol na Polom.
Ďakujeme pekne!
Za exp. Marco Polo Kaso Partizánske a Lumír Litoměřice
73!

V komornej atmosfére CB a PMR stretnutia na chate Pleše sa konalo vyhodnotenie posledného ročníka CB Poľný deň, ktorý sa konal v druhej polovici augusta.

Počas súťaže bolo opäť veľmi krásne počasie a mnoho avizovaných slovenských expedícií vytiahlo na kopce aj protistanice v západných Čechách. Hoci spojenia s nimi sa do CBPD nepočítali, viacerí štartujúci využili tento portejbl aj na súťažný štart v Slovenskej portejblovej lige.
Na slovenských kopcoch bolo počuť celkom 16 tímov alebo jednotlivcov, z ktorých dvaja neposlali denníky. Z ostatných 14-tich sme vytriedili všetky portejblové alebo mobilné stanice a z ostatných sme zostavili poradie sprievodnej súťaže “Domased”. Týmto pomenovaním sme označili všetkých tých cébečkárov, ktorí zo svojich domácich QTH rozdávali body súťažiacim. Celkom ich je v poradí započítaných 66.

V súťaži o najdlhšie spojenie mali, samozrejme, výhodu tí, ktorí boli na kopcoch.

1. miesto: Paľo Bratislava /p Kamzík – exp. Marco Polo /p V. Kriváň  = 179 km
2. miesto: Paľo Bratislava /p Kamzík – exp. Šerpa /p Rakytov         = 177 km
3. miesto: exp. Marco Polo /p V. Kriváň – Kocúr Čierny Brod = 156 km

Poháre a šampanské čakajú na víťazov

Výsledné poradie hlavnej súťaže CBPD:

víťazná exp. Marco Polo: Kaso Partizánske a Kilo Brezno s diplomami a pohármi.

Okrem toho počas súťaže portejblovali a rozdávali body aj exp. Vatrár a Emil Ružomberok. Denníky však na vyhodnotenie neposlali.
Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým súťažiacim, ktorí sa zapojili do jubilejného 15. ročníka.Zvláštne poďakovanie patrí tým, ktorí podporili CB poľný deň aj finančne a tak umožnili zakúpenie pohárov pre víťazov. Veríme, že CB poľnému dňu ostanete verní a budeme sa počuť aj v 16. ročníku. Ten sa bude pravdepodobne konať 18. – 19. augusta 2012.

Keďže som v polovici prázdnin absolvoval český Letní polní den ako kontrolná stanica, povedal som si, že by sa patrilo ísť pozdraviť aj osobne tých, ktorým som rozdal body v súťaži. Po dohode s Petrom OM3PA sme mali ísť len v  sobotu na otočku. Posádku doplnili ešte Karol OM5KP a Ivan OM7ASI. Vyrážali sme krátko po piatej, ešte za tmy. Cesta ubiehala dobre, až kým som pred Zlínom nezazmetkoval na jednej križovatke. Najazdili sme pár km navyše, keď chlapi rozhodli, že kúpime českú diaľničnú nálepku a doženieme čas.

Ondro OM4FM a Martin OM4MM

Cez Přerov, Olomouc, Mohelnice a Vysoké Mýto sme do Holíc prišli päť minút pred desiatou. Parkovali sme priamo v areáli, Ivan mal preukaz ZŤP. Dohodli sme si miesto stretnutia a rozišli sa. Do vyhlásenia výsledkov CB súťaží ostávala asi hodina, tak som sa rozhodol prejsť sa po blšáku. Zrazu za chrbtom počujem po slovensky: “Toho v tom škaredom tričku musím pozdraviť.” Mal som na sebe modré kontestové OM7M a keď som sa otočil, zbadal som navlas rovnaké: Ondro OM4FM s Nikou OM8KW a jej rodičmi.

Nika OM8KW, Vierka OM8YL, Ondro OM4FM, David OK4DZ, Stano OM8AQ, Peter OM3PA

V strede JAro OM1II, vpravo Stano OM8AQ

V kontestových tričkách OM7M: Peter OM3PA, Ondro OM4FM a Martin OM4MM

Pred stánkom SZR: OM4MM, OM8AFR, OM4FM, OM8KW, OM8YL, OM8AQ, ? a úplne vpravo OM2RL

Snívam... IC9100

Nasledujúcu hodinku sme strávili spolu prezeraním stánkov oficiálnych predajcov, šrotovníkov (tzn. tých, čo predávajú akýkoľvek šrot), nakukli sme do stánkov niektorých rádioamatérskych klubov. Pri stánku SZR sme stretli aj viacerých slovenských rádioamatérov. Našiel som aj stánok plný ICOMov rôznej veľkosti a krásy a hneď vedľa chlapíka so šijacím strojom, ktorý vyšíval nápisy na šiltovky. To bolo niečo pre mňa.

Blížila sa však jedenásta hodina a ja som sa presunul do Kultúrneho domu, kde sa konalo už spomínané vyhlasovanie výsledkov. Po vstupe do sály sa na mňa spoza okuliarov vynorila tvár Tomáša mobil Roudnice. Jeho vizáž sa len ťažko chápala, no rýchlo ma vyviedol z pochybností. Tričko nemal na sebe preto, aby si ho nezašpinil, tesne predtým čosi jedol. Vzápätí a obliekol, sadol na bicykel (!) a namieril si to rovno do prvého radu divadelnej sály. Po pár minútach ho riaditeľ stretnutia prišiel poprosiť, aby ten bicykel nechal v šatni.

Tomáš mobil Roudnice...

...na bicykli až do prvého radu

Na pódiu sa objavil Honza CL1, ktorý najprv všetkým oznámil zmeny do budúceho ročníka súťaže LPD.

• vysielať sa bude môcť len z územia Českej republiky a Slovenskej republiky,
• minimalizuje sa klasická poštová komunikácia (zasielanie volacích znakov a pozvánok na vyhodnotenie),
• ak klesne počet súťažiacich pod 30, LPD bude zrušený.

Kontrolky: A-6 Bohouš, A-3 Marconi

Minipohár a diplom za najdlhšie spojenie

No a išlo sa na výsledky. Najprv poďakovanie kontrolným staniciam, ktoré vysielajú a rozdávajú body, no nikdy nič nevyhrajú. Preto ma potešil aj ďakovný diplom a šampanské z rúk orgnizátorov. Ako sme tak stáli na pódiu a pózovali fotogtrafom, ozvala sa z hľadiska jediná žena operátorka v LPD: “Marconi, přijedeš pak do kempu?” Po mojej neurčitej odpovedi pokračovala: “No měl bys, protože tě tam něco čeká!” A bolo rozhodnuté…

Nasledovalo vyhlasovanie najdlhších spojení. Tu sme sa spolu s TmR delili o prvé miesto s dvojicou Pavel Pavlovice – Jerry Nové Mesto. Druhé miesto získali TmR a exp. Mlýn  a tretí skončili Pavel Pavlovice – Babča Č. Lípa

zľava: Babča Č.Lípa, Pavel Pavlovice, Tomáš Roudnice, Marconi Partizánske, exp. Mlýn

Celkovým víťazom sa nakoniec stal Pavel Pavlovice, jediný slovenský zástupca – Milan Senica – skončil na 17. priečke.

Po LPD sa vyhlasovali výsledky ďalších súťaží: Éter bez hraníc, CZ liga, Rozhľadne, Cestička okolo Frýdku. Hlad ale volal a tak som sa pomaly zdvihol a vyšiel von. Po obede (guláš a kofola), pri ktorom mi predavačka vydala o 50 Kč menej som sa opäť prešiel po bazáre. Pritom som stretol Mariana OM3THX, Vláďu Tři Dvory, chvíľu pokecal s Milanom Senica, v stánku SZR pozdravil Romana OM3EI a Števa OM3JW. No a nakoniec som sa opäť zastavil pri tom pánovi, čo vyšíval šiltovky a jednu si objednal.

Nesmel som ale zabudnúť na pozvanie do kempu CB klubu Česká Lípa. Vrátnika už tradične robí TmR, jeho Forman stojí hneď na kraji stanového-karavanového tábora. Uchmatol som si jednu z voľných stoličiek, posedel asi 15 minút, keď prišiel Šimon Č. Lípa. Podal niečo Bohoušovi a na mňa ukázal prstom: “A ty pojď se mnou, Babča po tobě něco chce.” A tak som sa opäť zdvihol a presunul sa o 20 metrov ďalej. V karavane Babča hneď všetko položila a podala mi do rúk odmenu pre kontrolnú stanicu – štrúdľu plnenú kapustou a údeným. Vraj je to slovenský recept, ktorý Šimon obohatil práve tým údeným.

Bohouš CL-6 (autor programu Deník CL6), Fousáč CL-51 a Marconi

Šimon ČL pri tortilách

Keďže vonku sa dvíhal stále väčší vietor, všetci sa sťahovali do stanov a u Šimona začala byť tlačenica. Ten totiž z prepravky vytiahol niekoľko balení tortíl, ohrieval ich, plnil mäsom a zeleninou a strkal do rúk každému kto sa objavil  “vo dverách”.

Chvíľu sme pokecali s Kmochym Varnsdorf a Mildou Lesná, telefonovali sme v nemocnici hospitalizovanému Vaškovi Chotěšov a čas pokročil. Musel som sa, aj keď nerád, rozlúčiť a pobrať sa k autu. Tak možno o rok dovidenia.

Šimon, Marconi a Babča - s originálnym balením štrúdle s venovaním...

Medzitým Karol OM5KP a Ivan OM7ASI kúpili nejakých pár vecí na blšáku, okrem iného aj jeden veľký a dva malé vrtuľníky na diaľkové ovládanie. Počkali sme a Petra, ktorý ešte sedel na prednáške o expedícii do Gambie 2011 – C50C a pred piatou sme vyrazili na spiatočnú cestu domov.

Prvých pár kilometrov v sprievode pár kvapiek, no pred dažďom sme s vetrom v chrbte prišli až domov. Holice 2011 sú za nami. Bolo super, kto sa pridá o rok?